Robím veci napriek tomu, že „sa to nedá“
ZLATICA MARIA STUBBS
PROFESIONÁLNA KOUČKA, LEKTORKA, KONZULTANTKA
Meno Zlatky Stubbs je známe nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami.
Pôsobila ako manažérka, neskôr ako riaditeľka v spoločnostiach na Slovensku, Anglicku a Maďarsku, prevažne v elektrotechnickom priemysle. Už 13 rokov má však vlastný biznis. Venuje sa koučovaniu, lektorovaniu pre manžérov a podnikateľov a tiež poradenstvu.
Poznajú ju top manažéri stredných a veľkých spoločností, ale aj začínajúce podnikateľky a podnikatelia na Slovensku i v Anglicku, ktorým rada odovzdáva svoje skúsenosti prostredníctvom rôznych projektov. Je zakladajúcou členkou SAKO (Slovenská asociácia koučov), slovenskej pobočky ICF (Medzinárodná federácia koučov), ambasádorka slovenských podnikateliek pre žilinský kraj a ja ju vidím ako večne usmiateho človeka plného entuziazmu, viery v potenciál každého človeka a chuťou neustáleho sebarozvoja. Vyznáva hodnoty a etiku v podnikaní a jej služby a podpora sú prínosom nielen pre konkrétnych podnikateľov, manažérov a spoločnosti, pre ktoré pracuje, ale sama je inšpiráciu a zmenou, akou sa svet podnikania má uberať.
Zlatka, môžeš sa s nami podeliť o Tvoj príbeh? Ako sa sa vyvíjal Tvoj profesný život?
Mala som víziu stať sa raz riaditeľkou firmy, ešte keď som robila v labáku. Ako príklad som mala sestru mojej spolužiačky, ktorá bola technológom. Potom som na to zabudla, mala som iné priority, ale práca v labáku ma začala nudiť a rozhodla som sa zobrať možnosť práce vo výrobe, najskôr ako technický asistent, potom projektový líder-technológ a nakoniec prišla príležitosť – ponuka sa stať vedúcou výrobného oddelenia. Pri všetkých zmenách som si povedala „Čo sa najhoršie môže stať, keď neuspejem? – vrátim sa…“ Nikdy sa to nestalo a tak som naberala odvahu ísť vyššie, až som tú pozíciu riaditeľky v novom závode v Maďarsku dostala. Vtedy mi najskôr ponúkli manažérku výroby a ja som to odmietla, že ak, tak riaditeľku, že sa chcem rozvíjať. Stálo ma to kopu nespavých nocí, strach tam vždy bol, ale hovorí sa, že strach sa najlepšie prekoná tým, že spravíte to, čoho sa bojíte a tak som sa rozvíjala.
Čo Ťa viedlo k tomu, že si pozíciu riaditeľky medzinárodnej spoločnosti vymenila za podnikateľskú dráhu?
Čoraz viac som si uvedomovala, že nie som celkom pánom svojho času, moja pracovná a životná rovnováha bola príliš naklonená na prácu. Chcela som viac „žiť“ a stráviť viac kvalitného času s manželom. To bol hlavný dôvod môjho rozhodnutia. Vedela som, že mám v sebe veľa skúseností a znalostí, s korými sa môžem podeliť a tak som sa rozhodla dať na svoju vlastnú cestu, kde mám pod kontrolou čo robím a kedy, koľko času som ochotná tomu venovať.
Ženy-podnikateľky majú dosť často obavy, strach pustiť sa do vlastného podnikania. Možno sa objavuje strach zo zlyhania, obava z podstupujúceho rizika, z neistoty, myslím si že viac ako u mužov. Keď si Ty pustila do podnikania, mala si už veľké skúsenosti. Napriek tomu, nemala si nejaké obavy alebo pochybnosti o správnosti svojho rozhodnutia založiť vlastnú firmu?
Samozrejme, mala som nejaké obavy a strach, ale so strachom som sa už vysporiadala, keď som pracovala. Boli to viac administratívne veci, ktoré som sa musela učiť, príprava faktúr, platenie daní, našla som si ľudí, ktorí mi v tom vedeli poradiť… V mojom podnikaní som nepotrebovala žiadne investície, ponúkala som vlastné služby, teda seba, tak pre mňa bolo najdôležitejšie to, ako sa predať.
Vtedy som si uvedomila, aký je dôležitý networking, začala som sa zapájať do všetkých možných aktivít, stala som sa členkou Obchodnej komory, rozličných skupín žien podnikateliek,….atď.
Veru, bez predaja žiadna firma nefunguje. Stačil Ti na predaj svojich služieb spomínaný networking alebo si musela podniknúť i iné aktivity, ktoré viedli k predaju Tvojich služieb?
Na začiatku som mala niekoľko zákaziek od firmy, v ktorej som bola predtým zamestnaná, to pomohlo.
Networking bol veľmi dôležitý, s tým, že som sa na stretnutiach mala možnosť prezentovať, či už individuálne, alebo som robila prezentácie o koučingu, išlo o budovanie povedomia o koučingu, ale aj o mne, budovanie vzťahov. Netlačila som na pílu. Nechala som to pomaly plynúť, aj teraz som toho názoru, že to robím bez násilia, niektoré zákazky mi prichádzajú po rokoch budovania vzťahov a dôvery vo mňa ako človeka. Ja nepredávam nejaký hmatateľný produkt, ja predávam seba. Samozrejme, nezabúdam na veci ako webové stránky, ale odtiaľ som veľa biznisu nedostala, beriem to viac, ako profesionálne zázemie, dôveryhodnosť mojej firmy.
Budujem vzťahy aj s kolegami koučami a niekedy vo väčších zákazkách spolupracujeme. Tu ide o vzájomný rešpekt a dôveru, ale tiež to začalo networkingom a zapájaním sa do diania aktivít spojených s koučingom alebo osobnostným rozvojom ľudí.
Žiješ na Slovensku aj v Anglicku. Tvoji klienti sú zo Slovenska aj Anglicka. Ako vnímaš hlavné rozdiely medzi slovenskými a anglickými podnikateľmi?
To je ťažká otázka, nemôžem to celkom porovnať, lebo na Slovensku robím pre väčšie, nadnárodné firmy, a potom podnikateľky, ktoré majú veľmi blízko k podnikateľkám v Anglicku. Sú tiež veľmi autentické, nadšené, pomáhajú si, ak sú súčasťou spoločenstiev žien v podnikaní. V Anglicku maju viac podpory od štátu a rozličných organizácií, či finančne, či cez rozličné podporné aktivity.
Tiež vidím veľký rozdiel v tom, ako sú podnikatelia vnímaní v Anglicku a na Slovensku. V Anglicku sú rešpektovaní ako súčasť ekonomického diana krajiny, bez ktorých by krajina stagnovala a nezamestnanosť stúpala, sú to ľudia, ktorí zamestnávajú väčšinu pracujúcich a silne podporujú rast a obrat ekonomiky. Na Slovensku ešte takéto meno nemajú…. Sú vnímaní viac negatívne.
Veľmi podporuješ podnikateľky, si súčasťou rôznych projektov na podporu podnikania žien. Čo Ťa priviedlo k tejto ceste?
Je to spojené s mojím uvedomením, keď som ešte pracovala v Anglicku ako manažérka, že nikto nepokračoval v mojich stopách. Vždy som bola sama medzi mužmi. A tak som sa začala zapájať do všetkých aktivít, ktoré podporovali ženy v manažmente, v podnikaní…atď. Zapájala som sa do rozličných už bežiacich aktivít podporujúcich vstup žien do priemyslu. Pamätám sa, že som chodila do škôl, aby som dievčatá povzbudzovala a inšpirovala, aby sa nebáli technických predmetov, alebo aby mohli vidieť aj možnosť práce vo výrobe, nielen ako obsluha strojov, ale v rozličných iných funkciách. Podporovala som ženy vo výrobe, aby sa rozvíjali. Jedna moja bývalá zamestnankyňa, vtedy inštruktorka žien na strojoch je teraz riaditeľka firmy v Anglicku. Medzitým sa rozvíjala, študovala, posúvala a mala odvahu.
Tak teda stále pomáham ženám, aby našli tú odvahu a verili v seba a pomáham im cez rôzne už exixtujúce projekty, ale aj cez vlastné vymyslené projekty, aby mali možnosť a príležitosť rastu.
Čo je Tvojou odmenou v týchto väčšinou dobrovoľných aktivitách?
Po ukončení mojej profesionálnej kariéry som mala v sebe toľko skúseností a znalostí, že som išla prasknúť. Rozhodovala som sa ako ich rozdať a mať z toho dobrý pocit a prišla som k rozhodnutiu, že za niečo si dám zaplatiť, a niečo dám s radosťou bezplatne a to boli práve ženy – začínajúce podnikateľky, ale aj začínajúci podnikatelia. Už vyše 10 rokov som v Anglicku mentorka pre začínajúcich podnikateľov, či sú to ženy alebo muži.
Mám z toho radosť, jedna z mojich hodnôt je „dávať“ a nemám rada, keď mi niekto povie, že sa to nedá – robím veci napriek tomu, že sa to nedá!
Môžeš uviesť nejaký inšpiratívny príklad, keď sa Ti podarila vec, projekt, napriek tomu, že „to sa nedalo“?
Mám na mysli práve nedávnu Akadémiu pre začínajúce podnikateľky, ktorú som vymyslela túto jar v Žiline. Pomohli mi ju uskutočniť moje priateľky podnikateľky zo Žiliny a Ružomberka. Bola som v Anglicku inšpirovaná veľkými projektami na podporu podnikateľov a vedela som si predstaviť, ako sa takýto projekt dá spraviť aj na Slovenku. Vedela by som také niečo aj zmanažovať. Keď som sa pred pár rokmi o tom zmienila, odozva bola taká, že na Slovensku sa na takéto veci nenájdu peniaze, ani fondy a byrokracia s tým spojená ma z toho aj tak odradila. Sedelo mi to stále v hlave, mala som to v pozadí mojej mysle a na začiatku tohto roku som sa naštvala a povedala som si, však ja to môžem spraviť v malom, tu v Žiline, bez fondov a bez investícii. Oslovila som tri moje priateľky podnikateľky, ktoré tiež chceli pomôcť v podpore začínajúcich podnikateliek, vykuli sme spolu behom týždňa plán, 8 – týždňový program, oslovili sme cieľovú skupinu podnikateliek a behom týždňa sme mali plný kurz účastníčiek. My sme svoj čas dali bezplatne, účastníčky platili len za priestory. V polovici apríla sme skončili prvý cyklus. Dopadlo to super a mali sme úžasnú spätnú väzbu. Na jeseň to zopakujeme. Ale vo veľkom by sme to bezplatne nevedeli spraviť, žiaľ.
Spomínala si jednu zo svojich hodnôt „dávať“. Hodnoty pokladám za významnú časť každej zmysluplnej značky. Vedela by si jednoducho charakterizovať značku Zlatica Mária Stubbs?
Integrita, bezúhonnosť, sloboda, rovnocennosť, štedrosť, tvorivosť, objavovanie, dosahovanie….
Zlatka, máš nejaké zaujímavé plány alebo vízie do budúcna, ktoré by si mohla zazdieľať?
No asi nie všetky som pripravená zazdieľať, ale:
V profesionálnej oblasti chcem byť lídrom v rozvoji koučingu v manažérskej praxi a hlavne sa etablovať v žilinskom regióne.
V oblasti podpory žien podnikateliek aj podnikateľov mať príležitosť riadiť veľký projekt/Akadémiu pre podnikateľov a dať im príležitosť rásť a prispievať pozitívne ekonomike Slovenska.
Vydať knihu o mojom – skôr súkromnom živote, ktorý žijem naplno a v ktorom bolo s mojím manželom od nášho stretnutia v 1968 roku veľa úžasných skúseností a zážitkov…..
Zlatka, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a želám Ti, aby sa Tvoje vízie stali čoskoro skutočnosťou!
