U Andreja, človeka Slnko
Boli sme navštíviť Andreja. Andrej je sochár a človek Slnko. Umenie berie s ľahkosťou a nerobí si z neho ťažkú hlavu. Navštívili sme ho ešte predtým ako jeho 12 sôch opustilo Slovensko. Už nejaký ten týždeň sú osadené do orloja v Cedar Rapids v Iowe v USA.
Celý článok v Trnavskom hlase
Andrej je dávny kamarát Jána Baláža a teraz už aj náš. Rád spomína ako s ním spolu v ateliéri na VŠVU namiesto konzultácií semestrálnych prác hral hokej. Nie na počítači, normálka fyzický hokej priamo v ateliéri.
Spôsob, ako sa dostať k Andrejovi je jednoduchý. Musíš byť len v pohode a nebrať sa veľmi vážne. Možno aj preto organizuje na svojom humne malý súkromný hudobný festival Kozy ven. (Veríme, že názov vznikol na počesť jeho kozy menom Guča.) Ak raz zažiješ atmosféru jeho vidieckého ateliéru, chceš sa tam vracať pravidelne. A tak sme u neho strávili už 2 teambuildingy, o jednom z nich sme aj napísali Ala, koza ti zjedla nos! .
Andrej nám pri vínku rád rozpráva jeho historky z expedícií. Pútavo vie rozprávať o tom ako spal na skale, takmer zamrzol alebo neprekonateľnú historku o prvom rande so svojou manželkou Zuzkou, ktorej indiánske meno by malo byť Tá, čo má trpezlivosť.
Býva hosťom na našich vianočných večierkoch, pretože sme prepojení cez rôzne projekty. Andrej je aj lektor v Janovom MAKUKI atelieri. Vďaka tomu každú stredu od 15:30 môžu deti v ateliéri zažiť Slnko, hoc by aj pršalo.
Obdivujeme jeho pevnú vôľu, ktorá je ako dubové drevo, z ktorého sochá. Po nešťastnom páde utrpel úraz, ktorý mu obmedzil hybnosť najmä pravého zápästia. Naučil sa však motorovú pílu a ostatné sochárske náčinie ovládať ľavou rukou. A tak aj vznikla kolekcia týchto sôch.
Keď Andrej odchádzal do Ameriky, pustili sme sa do jeho nového webu. Nech reprezentuje ako sa patrí😊. Veď na slávnostnom otvorení boli 2 prezidenti.
Nový web a aj jeho ostatné práce si môžete pozrieť tu