Nedávno som si pozrela dokumentárny film o výrobe riflí. Akú cenu vlastne majú rifle, ktoré si kupujeme v značkových obchodoch alebo „u čiňancov“? Kto zaplatí za to, že po pár mesiacoch si môžeme dopriať kus z novej kolekcie? Naučila som sa, že nič nie je zadarmo. To, čo je lacné, je podozrivé. Nízka cena nás vždy dobehne, skôr, či neskôr. V prípade riflí to platí v globále. Platíme devastáciu životného prostredia. Necháme platiť iných cenu najvyššiu, cenu trvalého poškodenia zdravia, či života.
Predstavitelia známych značiek odmietajú na tému výroby riflí komunikovať alebo dávajú strohé vyhlásenia o ich záujme vyrábať ekologicky a humánne. Necítia zodpovednosť a vinu prenášajú na vlády krajín, kde stoja továrne.
Jeden z mála predstaviteľov firiem, ktorí sa vôbec boli ochotní stretnúť so štábom a hovoriť o tejto téme, bol riaditeľ firmy MUSTANG, vnuk zakladateľky firmy. V jej bývalej továrni je už len múzeum. Ak by sa šili rifle v Nemecku, finálny výrobok by podľa slov riaditeľa stál 800-1000 Eur.
A ďalej dodáva: „ Je to smutné, ale výroba nás núti hľadať lacnejšie alternatívy“
Dodávateľa však neprezradil.
Za rifle značky KIK, ktoré kúpite za 9,99 Eur, dostane čínska továreň 3,10 Eur. To je hodnota, do ktorej sa musí vtesnať látka, nite, všetky náklady, mzda robotníkov i zisk majiteľa.
A to sa dá len za cenu devastácie životného prostredia, nedôstojného života robotníkov, ktorí nemajú inú možnosť živobytia. Dokonca, mnohí si ani neuvedomujú riziká. Jednoduchí ľudia z vidieka, ktorí sú vďační aj za takúto prácu, sa nesťažujú.
15-16 hodín práce denne, ubytovanie na 20m2 pre 12 mužov, podlomené zdravie. Sú šťastní, ak ušetria zopár drobných, ktoré môžu poslať svojej rodine, deťom. Na druhej strane, aj týchto pár ťažko zarobených peňazí je vykúpených biedou roľníkov, rybárov, ktorí stratili v mŕtvej krajine svoje jediné živobytie.
A naše nablýskané obchodné centrá sú preplnené tovarom, ktorý nenesie najmenšie náznaky svojej ťažkej púte.
Len zriedka sa podarí dokázať prítomnosť jedovatých látok vo výrobku. Na troje nohavice sa minie pri opakovanom praní 200 litrov vody. Väčšina jedov zo stoviek chemických látok, ktoré sa používajú pri výrobe, odchádza odtokmi z tovární do okolitých riek. Ostávajú tam u nich, v ich krajine a v telách robotníkov. Na svoju vlastnú očistu si vystačia s dvomi vedrami vody.
Jeden z mnohých záberov z haly s plesnivými stenami na mladého robotníka striekajúceho manganistan draselný na rifle bez ochrannej masky hovorí za všetko. Manganistan draselný rozleptáva pokožku. Mladý muž nemá ani poňatie s čím dochádza denno-denne do styku. Cíti sa zdravý a je rád, že má prácu. Vhodný materiál pre takéto továrne. Môžme si len domýšľať, či odíde skôr ako ho továreň vypustí ako zničenú trosku.
Moje želanie k tejto téme je jedno:
Nech by vznikali značky, ktoré si túto zodpovednosť vezmú za svoju. Nech by boli spotrebitelia, ktorí túto snahu ocenia a budú tieto značky preferovať.
Príliš idealistické? Možno.
Je to zložitý a komplexný problém.
Viete koľko riflí exportuje Čína za rok?
Je to 200 miliónov kusov.
Ak by sme zaplatili za rifle o 1 euro viac, je to 200 mil. euro navyše. Ak by sme zaplatili viac o 3 eurá získame takmer 2 miliardy eur naviac. Veľa, či málo na to, aby sa zlepšili pracovné podmienky a naštartovali opatrenia na ochranu životného prostredia? Peniaze však nie sú to prvoradé, čo treba na zmenu situácie. Chce to najskôr snahu a presvedčenie všetkých zodpovedných, lebo inak moja úvaha je len o zvýšení zisku predajcu…
Niekde však treba začať. Možno aj tento film je malou kvapkou v mori a spolu s ďalšími vznikne vlna, ktorá bude dláždiť cestu pre lepší svet.
Verím tiež, že keď firma vyhlási, že sa usiluje o ekologickú a humánnu výrobu, je schopná tak aj činiť, ak bude chcieť. Že si dokáže na takejto ceste vybudovať svoj charakter. A že sa nájde dostatok spotrebiteľov, ktorým jej konanie bude blízke a ocenia ho vernosťou ich značke. Ja sa už teraz stávam fanúšikom takýchto značiek.
Ak si chcete pozrieť tento pozoruhodný dokument (Spolková republika Nemecko 2012)
tu je:
http://www.youtube.com/watch?v=erMddN04pEQ
