Treba zakladať firmy, ktoré vedia riešiť problémy
JURAJ BEDNÁR
SÉRIOVÝ PODNIKATEĽ/ HACKER/ BITCOIN NINJA/ BOJOVNÍK ZA SLOBODU
SPOLUMAJITEĽ FIRIEM DIGMIA, CITADELO, ESSENTIAL DATA
Google má Juraja v
obľube. Rád vám ponúka jeho články, videá, prednášky, firmy a tiež už dávno vypredanú knihu, ktorej je autorom. Juraj objavuje a skúma, pomáha meniť svet pomocou kreatívneho využívania technológií. Robí to prostredníctvom svojich firiem, projektov, združení. Ale i úplne netradične, štýlovo, pre niekoho možno kontroverzne, a to v spolupráci s českou umeleckou skupinou Ztohoven.
Juraj, keď sa mi dostala do rúk Tvoja vizitka, ihneď vo mne vzbudila pozornosť a zvedavosť. Okrem iného ma na nej zaujali výrazy ako sériový podnikateľ a etický hacker. Ako si sa stal sériovým podnikateľom?
Začal som podnikať hneď ako to bolo možné vzhľadom k veku.
Postupne som zakladal a spoluzakladal niekoľko firiem. Dôležité je to, že vždy sa snažím naplno venovať jednej firme. Rozbeh firmy treba podporiť potrebnou energiou. Nie je o tom, že sa snažím venovať paralelne niekoľkým firmám. Teda nie som „masový podnikateľ“, ale sériový:-)
A koľko firiem si už založil?
Ešte kedysi dávno sme mali s mamou čajovňu, potom som si založil malú konzultantskú firmu. Bola to správa systémov, ktorej sa teraz venuje Digmia. S bratom sme mali obchod so softvérom a CD-čkami. Potom Citadelo a Essential data.
A vyzerá to tak, že budú aj tento rok nejaké nové. Uvidíme…
Kde prichádzaš na nápady?
Často ma niečo štve.
Čo sa týka bezpečnosti, tak by som chcel, aby to u nás vyzeralo trochu inak. Ja si nemyslím, že cesta zákonov, presviedčenia a polície funguje. Funguje veľmi zle a neefektívne. Som presvedčený, že treba zakladať firmy, ktoré vedia riešiť problémy.
S tým asi súvisí etický hacking...
Etický hacking je medzinárodný výraz. Vyplynul z toho, že nie všetci ľudia, ktorí sa zaoberali hackingom, chceli škodiť ľuďom a firmám, nabúravať sa do systémov atď. Bavili ich však technológie a oni boli práve tými povolanými, ktorí vedeli zhodnotiť bezpečnosť systému. Používame výraz etický hacking, lebo iný výraz je penetračný tester a to má jednak úplne iné asociácie a jednak tomu ľudia nerozumejú.
Celkovo sa teda snažíme robiť všetko pre to, aby internet a bezpečnosť informácií bola vyššia. Tým, že robíme s bankami, poisťovňami, či súkromnými zdravotnými zariadeniami a zlepšíme ich bezpečnosť, tak sú aj naše osobné údaje ochránené.
Ja by som si napríklad nezaložil účet v banke, ktorú som neauditoval alebo ak neviem, že je bezpečná.
Takže neotvoril by si si účet v banke, ktorú Tvoja firma neauditovala?
To z princípu, lebo ja zásadne obchodujem so svojimi zákazníkmi. Ale v zásade by to mohla auditovať aj konkurencia. Ale ak viem, že je to banka, ktorá neprešla bezpečnostným auditom, tak by som si tam účet nezaložil.
Sú také na Slovensku?
Áno, sú. A dúfam, že sa niekedy stanú našimi zákazníkmi J
Čo najhoršie sa môže stať, ak sa zanedbá bezpečnostný audit?
Ak sa bavíme o bankách, tak môžu uniknúť osobné údaje, kto, kde a koľko platí.
To, že by niekto mohol ukradnúť peniaze, je obmedzené zákonom, banky vedia vrátiť transakciu a ručia za to, že peniaze neuniknú. Je to číslo v databáze a nejakým spôsobom sa dá vrátiť. Osobné a citlivé finančné údaje však uniknúť môžu.
Potom je to konkurenčný boj, ktorý sme aj na Slovensku zažili veľakrát. Napríklad cielený útok na konkurenciu kvôli zisteniu, akú dali cenu do tendra.
Ďalšia široká oblasť sa týka toho, že sa u nás v poslednej dobe začalo obchodovať s odposluchmi. To sa týka e-mailov, SMS-iek, telefónnych hovorov. Takže tiež si myslím, že nie je úplne bezpečné telefonovať a hovoriť citlivé údaje do telefónu.
Aj preto sa veľmi často rozprávame so zákazníkmi o šifrovaní telefónov, SMS-iek, e-mailov.
Spoluvlastníš niekoľko firiem. Buduješ ich značky. Čo si Ty predstavuješ pod pojmom zmysluplná značka?
Značka je potrebná preto, aby produkt, či službu vedel zákazník nejako uchopiť. Asociácia dobrej služby je veľmi cenná.
Zmysel podnikania vidím v riešení reálnych problémov ľudí a vytváraní hodnoty.
Keď sa napr. povie, že Slovensko je na priemer EU chudobná krajina, tak to nie je preto, že by nám vytlačili málo Eur, ale preto že je tu málo firiem, ktoré tvoria hodnotu.
Aké konkrétne hodnoty prinášajú Tvoje firmy?
Zvýšená bezpečnosť na slovenskom internete je podľa mňa hodnota, ktorá sa dá jednoducho vyčísliť. Straty pre firmy, ktoré to nerobia sú obrovské. Väčšina zákazníkov si to však uvedomí až keď sa niečo zlé stane. Treba však najprv kalkulovať s rizikom a to sú dosť abstrakné pojmy.
V Digmii sú to fungujúce servery, ktoré fungujú vo dne i v noci.
Pre nás je dôležité to, že hoci pracujeme s firmami, benefit sa týka konečných spotrebiteľov po celom svete.
A čo značka Juraj Bednár? Dočítala som sa, že prvý program si napísal ako 6-ročný. Veľmi skoro si začal s podnikaním. Čo Ťa viedlo k tomu, že si sa v tak skorom veku rozhodol pre podnikanie?
Ani neviem, aký to bol impulz. Asi som to chcel som to vyskúšať. Veľa ľudí má z podnikania stres a aj oprávnene, lebo príjem nie je istý. Ten síce nie je istý ani keď sa človek zamestná, ale je to predvítateľnejšie a pravidelnejšie. Podnikaniu treba venovať veľa času, nejaké peniaze, aj keď tie nie sú vo väčšine biznisu rozhodujúce.
Ja som to nikdy nevnímal ako veľké riziko a nepotreboval k začatiu veľký kapitál a nemusel som sa zadĺžiť. Keďže to nebolo veľmi riskantné, tak som to vyskúšal.
Ale tá neistota ľudí odrádza.
A Tebe neistota nevadí?
Podľa mňa každému vadí neistota.
Dajú sa však robiť nejaké opatrenia voči tomu a riziko manažovať. Ja sa napríklad snažím šetriť peniaze. To znamená, že momentálne 30% všetkého, čo zarobím, šetrím. To mi zaručí to, že keby aj zajtra firma nefungovala, tak nezomriem od hladu a môžem normálne fungovať. To isté sa dá spraviť aj vo firme.
Neistotu pri takomto type podnikania však nepovažujem za vysokú. Ak človek nemá veľké úvery alebo nenasľubuje investorom nereálne, nesplniteľné veci, tak najhoršie, čo sa môže stať je, že si nájdem prácu, keď sa mi nebude dariť.
A neistota je koniec koncov aj v zamestnaní. To, že človek dostane výpoveď je úplne bežná vec.
Áno, len v podnikaní máš zodpovednosť za ďalších X ľudí, pre ktorých musíš mať každý mesiac výplatu.
Áno, je to tak. Nedávno ráno som sa prešiel po kanceláriách, pomyslel si, to je super, čo sme všetko vybudovali (Nezaložil som firmy sám). Je to živá vec, ktorá funguje. Človek cíti radosť, keď vidí, čo sa podarilo. Na druhej strane je to však veľká zodpovednosť, veď zajtra chcú všetci výplatu…
V Tvojom profile na Linked in som sa dozvedla, že si stále študentom Školy života, už od roku 1982... Charakterizuješ sa ako objavovateľ a pozorovateľ. Aký je Tvoj najväčší objav v škole života?
Veľmi sa mi páči stretávať nových ľudí a zistil som, že úplne kdekoľvek kam idem, nejakou náhodou vždy stretnem zaujímavých ľudí, s ktorými sa potom veľmi dlho kamarátim. To síce nie je nič svetoborné, ale keď som si uvedomil, že to fakt funguje, je to to super.
Veľmi objavná bola pre mňa spolupráca so skupinou Ztohoven, kde okrem nás 2 hackerov sú všetci ostatní umelci. Veľmi sa mi páčil ich pohľad na svet. To, že všetko berú úplne inak.
Ja som dovtedy pracoval len s programátormi, technikmi, vývojármi.
Keď sme napríklad pred 2-ma rokmi realizovali v Čechách projekt Morální reforma a už sme videli, že projekt zafungoval, program bežal, SMS sa posielali, tak som zažil ten vnútorný výbuch emócií, emočný rauš, ktorý majú ľudia, keď robia umenie.
Pri programovaní alebo keď sa niekam nabúram je to tiež zaujímavý pocit, ale toto bol pre mňa úplne iný svet.
(viac o projekte http://www.ztohoven.com/?page_id=360)
A čo Slovensko? Slovensko tiež potrebuje z toho ven...
Niečo pripravujeme, ale nemôžem predbiehať. To chce moment prekvapenia.
A aký zaujímavý projekt môžeš prezradiť?
Na Michalskej ulici sme otvorili prvý slovenský hackerspace Progressbar.
Nie je to priestor naviazaný na naše firmy. Chodia sem aj ľudia z konkurenčných firiem, s ktorými sa kamarátime.
Má asi 25 členov. Robíme tu rôzne akcie, prednášky, workhopy. Stretáva sa tu tiež veľa neziskoviek. Napríklad ľudia, ktorí robia otvorené mapy /projekt freemap/, či iné neziskové aktivity. Snažíme sa propagovať šifrovanie. Ľudia si môžu priniesť vlastný notebook, vlastný telefón na zašifrovanie, zistia ako môžu komunikovať s kolegami, či kamarátmi šifrovane. Akcie sú väčšinou otvorené pre všetkých a bezplatné.
Čo je jeho cieľom?
(Smiech)
Túto otázku som dostal v slovenskom rozhlase, kde som hovoril o hackerspace a odpovedal som, že mojím cieľom je postaviť vzducholoď a ísť na mesiac.
Je to tak, že každý má iný ceľ. V hackerspaceoch totiž funguje taký spôsob rozhodovania, ktorý nie je úplne demokratický. V skratke to funguje tak, že ten, kto príde s nápadom maľovať stenu, rozhoduje o tom, akej bude farby, nie členovia, žiadne výbory, komisie. Tí ľudia, ktorí idú niečo robiť, rozhodnú o tom, ako to urobia.
Tak to funguje aj v tomto priestore. Ja tam organizujem prednášky, workshopy a mojím cieľom je vzdelávať ľudí, nájsť talenty a podporiť komunitu okolo hackovania a iných pohľadov na vec.
Ale sú tam ľudia, ktorí majú úplne iný pohľad, nemáme jeden cieľ. Je to tak, že kým to funguje v jednom priestore a každý si robí to, čomu sa chce venovať, je to fajn.
Nedávno sme mali napríklad Food Hacking Workshop, kde sme pripravovali kórejské jedlá, učili sa fermentovať – kimchi a kefír :).
Ty si zakladal tento hackerspace?
Áno, ale nie sám, bolo nás veľa. My sme už dávno chceli mať hackerspace v Bratislave, po svete existovali už dlho, najstarší má možno aj viac ako 30 rokov. Najprv sme mali pocit, že to nebude fungovať, že je nás málo. Keď sme sa nezmestili do kaviarne, kde sme sa stretávali, uverili sme tomu, že to fungovať bude. Teraz máme svoj priestor, nie sme závislí od nijakých sponzorv, grantov, každý člen sa mesačne skladá na nájomné a robíme si čo chceme.
Považuješ niečo z toho, o čom sme hovorili za svoje poslanie v živote?
Je to objavovanie a experimentovanie.
Ani pri firmách ani pri hackerspace nemám pocit, že toto je to, čo budem robiť celý život. Je to niečo, čo si myslím, že má teraz zmysel. Chcem sa tým niečo naučiť, niečo vyskúšať a to ma baví.
Čo považuješ za dôležité kroky v budovaní svojej značky?
Ja som sa nikdy aktívne nesnažil budovať svoju značku…
So značkou je to tak, že sa buduje bez Tvojho pričinenia. Je to pocit, ako Teba, či Tvoje firmy vnímajú iní ľudia, či klienti. A všetko čo robíš, toto vnímanie ovplyvňuje.
V tejto súvislosti si myslím, že napísať dobrú knihu o téme, v ktorej som doma je úplne najlepšia vizitka. Dodnes sa sa mi stáva, že sa stretnem s človekom, ktorý mi povie, že čítal moju knihu. Hoci tá kniha vyšla pred 10-mi rokmi a už je dávno vypredaná. Ak je kniha dobrá, tak to funguje aj po 10-rokoch. Ak stretnem človeka, ktorý čítal moju knihu, pamätá si na ňu, tak máme hneď úplne iný vzťah.
Keď som Ťa ja spoznala, vnímala som Ťa ako človeka, ktorý sa zaoberá mnohými projektami, má rád výzvy. Vnímala som nielen človeka a odborníka vo svojej oblasti, ale aj človeka, ktorý sa vie nadchnúť a pomáhať dobrým veciam. Nedávať šancu podvodníkom, ale vzdelávať ľudí, aby sa vedeli brániť Je to tak?
Samozrejme som rád, keď sú veci lepšie.
Ale ja mám skôr takú filozofiu, že nemám rád zabehané chodníčky a nerád po nich chodím. Radšej chodím po tých nezabehaných. Nie je to tým, že by tie zabehané neboli dobré, môžu byť overené časom a fungujúce.
Ale keď budeme robiť len to, čo robili ľudia pred nami a nebudeme skúšať nové veci, tak sa nikam nepohneme.
Myslím si, že má cenu aj to, keď výsledkom nie je úplne priamy pozitívny dopad, ale je to len pokus na overenie, či je toto tá správna cesta.
Podľa mňa vo vede sa to veľmi zanedbáva. Každý chce publikovať pozitívne výsledky, na ktoré prišiel. Ale na to, aby sa k tomu dostal musel vyskúšať povedzme 20 vecí, ktoré nezafungovali a o tých nikdy nenapíše. Potom to niekto skúša znova a znova…
Ja si myslím, že v tomto je aj neúspech istým spôsobom úspech.
Juraj, ďakujem Ti za rozhovor a želám veľa úspechov v Tvojom objavovaní a experimentovaní.
